Medvedzie
Chata pod Náružím , tak znie jej presný názov, je vlastne vnúčaťom prvej chaty postavenej v rokoch 1933 - 1935 v Medvedzom. Stavala ju bobrovecká inteligencia na čele s obvodným notárom Rudolfom Tholtom, teda v období, keď sa začal rozvíjať turizmus v Tatrách. Bola to spoločná snaha a splnený sen Bobrovčanov. „Po ťažkej práci dobre padne zaslúžený odpočinok v kľude a tichu,“ napísali do domáceho poriadku chaty Prvá chata v Medvedzom mala rovnaký osud ako väčšina horských chát počas druhej svetovej vojny. V 1945 roku ju vypálil Nemci. Bobrovčania si na jej kamenných základoch postavili ďalšiu chatu v rokoch 1953 -1955. Nikdy ju celkom nedokončili, na prespanie stačila. Objavuje sa aj názov Chata pod Mníchom, na starých fotografiách vidieť nápis uhlím na štíte. Pred Vianocami v roku 1968 vyhorela. Prespala v nej trojica mladých chlapcov z Liptovského Mikuláša a aby im neprefukovalo cez škáry, vnútro si obložili slamenými matracmi. Preskočila na ne iskra z ohniska a chata znova vyhorela do základov.
Začalo sa odznova
Január 1969. Otváracia schôdza na hasičskej strážnici ohľadom výstavby chaty . Začína sa písať tretia epocha. Miesto pre novú chatu bolo odsúhlasené v oblasti Červenca . S vlastnou výstavbou sa začalo 10. mája 1969 z prostriedkov poistky vyhorenej chaty v Medvedzom v hodnote 40.000 Kčs. Celá etapa výstavby trvala od 10.5. 1969- 16.11. 1970. Odpracovaných bolo 208 dní, 1664 hodín, o výstavbu sa pričinilo 98 ľudí. Mnohí z nich pomohli tiež materiálne. Konečnú podobu dostala terajšia chata v Červenci po jej rekonštrukcii v rokoch 1999-2000, na ktorej sa zúčastnilo 205 brigádnikov, ktorí spolu odpracovali 7535 brigádnických hodín. Chata je v správe Chatárskeho spoločenstva, ktorý sa skladá z výboru a asi 100 členov. Sú medzi nimi aj nestori, ktorí sa zaslúžili o výstavbu predošlej chaty.
Nie je chata ako chata
Názov sa odvodzuje od oblasti Červenec. Náružie alebo vraj aj Nárožie je trocha diskutabilné. Vraj taký názov v okolí neexistuje, no domáci tak volajú miesta nad chatou, kde rastú brusnice. Systém fungovania je ojedinelým, líšiaci sa od ostatných vysokohorských chát. Na službe sú vždy dvaja. Nemôže to byť hocikto. Stanovy združenia sú nekompromisné. Chatárom môže byť len človek s trvalým bydliskom v Bobrovci alebo tam má korene. Chata bola pre domácich vždy srdcovou záležitosťou a chcú, aby to tak zostalo. Podmienka je aj praktická, pretože ak treba ísť na výnimočnú službu, chatári tým, že bývajú v Bobrovci alebo niekde blízko, sú po ruke.
Vždy sa dokázali dohodnúť aj pri tak zásadných rozhodnutiach, ako je rekonštrukcia chaty alebo spôsob jej spravovania. Pri tak veľkom množstve členov, je to malý zázrak.
Keď niekedy chatári po víkende v službe schádzali do dediny, doma im vraveli, že sú cítiť chatou. Znamenalo to dym a petrolej. Kúrilo sa drevom v peci a svietilo petrolejovými lampami. Dlážku a riady drhli v zime snehom. Turistom kedysi na večeru stačila aj varená klobáska. Dnes sú to často obložené stoly.
Cesta k spomienkam
Každoročne sa na chate stretávajú starí chatári, sú to už páni v rokoch. Tých čo nevládzu, vyvezú terénnym autom. Stretnutie na milovanej chate si nenechajú ujsť. Vrátia sa do mladosti, chvíľ slobody a zážitkov, ktoré si strážia vo svojom kruhu. Ich prvé kroky zakaždým smerujú nahor, ku krížu na Mníchu. Tam sa pomodlia, zaspievajú a vrátia sa ku chate. K priateľom a spomienkam, ktoré by nikde inde nenašli.
Chatári v histórii
1971 – 1972 : Peter TRIZNA Petrík
1973 – 1974 : Rudolf MEŠŠO
1975 – 1977 : Milan RAK Račko
1978 – 1981 : Ján TRIZNA Kreváň st.
1982 – 1984 : Peter TRIZNA Petrík
1985 – 1987 : Peter VAREČKA
1988 – 1999 : Ján TRIZNA Kreváň ml.
2000 - : Ivan OGÁRY
Prvú kapitolu napísali obetaví organizátori 28. marca 1971. Zakladateľmi boli Ján Fašiang, Alojz Kovačič, Július Rusina a Ján Krajči. Lyžovanie v tomto období si získavalo čoraz väčšiu popularitu v celej spoločnosti. Uvedomovala si to aj skupina nadšencov v našej obci, a tak sa 24. augusta 1971 konala ustanovujúca schôdza lyžiarskeho oddielu Telovýchovnej jednoty Bobrovec. Prvým predsedom sa stal Ing. Jaroslav Fašiang. Lyžiarsky oddiel sa po futbalovom, horolezeckom a odbore turistiky stal štvrtou zložkou TJ.
V roku 1973 prišiel na ZDŠ učiť telesnú výchovu Mgr. Milan Mertoš. Ujal sa tréningového procesu budúcich pretekárov nášho oddielu. Suchý tréning sa vykonával na školskej chodbe, nakoľko vtedy ešte neexistovala telocvičňa. Príprava na snehu sa vykonávala v závislosti na snehových podmienkach v okolí Bobrovca a na svahoch v Jasnej.
V nasledujúcom období bol oddiel prihlásený do okresnej súťaže Pohár Liptova. Prvé celookresné preteky v chotári našej obce sa konali na Boženíckych lúkach. Naši pretekári sa zúčastňovali pretekov v rámci spomenutej súťaže od Rojkova, Ľubochne, Maliného Brda cez Jasnú a Liptovský Ján až po Čertovicu. Samozrejme aj na Červenci a finále na konci sezóny bývalo v Žiarskej doline. Sporadicky sa naši pretekári zúčastňovali aj pretekov o Cenu Lastovičky. Umiestnenia zodpovedali tréningovým možnostiam a materiálnemu vybaveniu. Napriek tomu je treba spomenúť výkon Jána Komoráša v obrovskom slalome v Rojkove, kde skončil na druhom mieste v kategórii dorastu. Taktiež výrazným úspechom bolo celkové tretie miesto družstva dospelých v sezóne 1979/1980. Veľkou mierou sa o to zaslúžili sestry Anna Naďová-Gežíková a Oľga Táboryová-Gežíková z Trsteného. Veľkou skúsenosťou bola účasť na Majstrovstvách stredoslovenského kraja dorastu na Fačkovskom sedle v roku 1978. Družstvo tvorili Jozef Kuna, Ján Komoráš a Milan Rak ml.
V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa organizovala pod Vyšným hájom aj Cena Bobroveckej kotliny, neskôr pre nevhodné snehové podmienky sa v tejto tradícii nepokračovalo.
V tomto období od roku 1975 už bola Cena Červenca pevnou súčasťou Pohára Liptova a súťažilo sa o Pohár predsedu MNV. Boli to jediné dvojdňové preteky v rámci už spomenutej súťaže až do roku 1982. Pravidelne tu štartovali pretekári z Boce, Liptovskej Porúbky, Liptovského Jána, Závažnej Poruby, Iľanova, Dukly Liptovský Mikuláš, Jasnej Liptovský Mikuláš, Smrečian a Žiaru, Svätého Kríža, Dúbravy, Ružomberka, Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Osady, Bieleho Potoka, Ľubochne, Lúčok a Stankovian-Rojkova. Súťažilo sa v obrovskom slalom, superobrovskom slalome a zjazde. V rokoch 1986 až 1989 ako majstrovstvá okresu a od roku 1991 sa súťaží o Pohár starostu obce. Generácia pretekárov zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov ukončila postupne pretekársku činnosť v rámci majstrovských súťaží. Noví sa nenašli, ale podarilo sa zachovať tradíciu Ceny Červenca. Jej jubilejný 50. ročník sa uskutočnil v roku 2020. V súčasnej dobe je toto podujatie ojedinelé v rámci Slovenska. Je to dané hlavne lokalitou a podmienkami. Jeho osobitosť spočíva hlavne v klasickej príprave trate „ľudským ratrakom“ a taktiež v preprave potrebného materiálu – čiastočne v batohoch na chrbtoch. Je nepochybné, že prežitie tejto akcie až do dnešných dní záviselo od obrovskej zanietenosti viacerých generácií organizátorov, hraničiacej až s fanatizmom. Najviac, spolu päť víťazstiev, dosiahol Július Kello, čím získal putovný pohár do trvalého vlastníctva. V celej histórii Ceny Červenca štartovalo viac ako 1500 pretekárov.
V roku 2021 sme si pripomenuli 50 rokov od založenia Lyžiarskeho oddielu. Za toto obdobie vykonávali funkciu predsedu Ing. Jaroslav Fašiang, Mgr. Milan Mertoš, Ing. Pavol Rusko, Ing. Roman Vrabec a v súčasnosti Milan Rak. Veľkú zásluhu na udržaní životaschopnosti lyžiarskeho oddielu majú jeho doterajší hospodári: Metod Druska, Jana Droppová-Drusková, Katarína Dančová-Gregorová, Miroslava Tomková-Včelová, Jana Kurcinová-Váleková a Martina Balážová.
Autor fotografií: Matej Rumanský
